INDIE - Marie Polívková a Janka Jurigová - 7. dopis - Posledny dopis z Indie
Zdravím Vás z ďalekej, ale prekrásnej Indie.
Tak tento dopis je posledným, čo Vám posielam z mojej dobrovoľnej služby zo severovýchodnej časti Indie, konkrétne z Assamu – Golaghat.
Rok ubehol ako voda a začiatkom septembra odlietam späť do Európy. Mesiace máj a jún sa niesli v duchu príprav na polročné testy, ktoré prebehli koncom júna. No, nenudila som sa…prepisovanie testov, skúšanie študentov, kontrola testov a záverečné vyhodnotenie…Ale celkom ma to bavilo. Keď si predstavím, že som si kedysi hovorila, že jedine povolanie, ktoré by som nikdy nechcela robiť je byt učiteľkou, tak…z toho vyplýva, ale to ste všetci určite postrehli, že NIKDY NEHOVOR NIKDY!!!
Cely júl mali študenti prázdniny a prvého augusta sa brány školy opäť otvorili a vstúpili sme do nového polroku. Pre predstavu mesiac prázdnin pre naše deti neznamenal čas oddychu a naberania nových síl, ale tvrdú prácu na ryžových poliach. Ja som si sadenie ryže vyskúšala tiež a poviem Vám, že naozaj drina. Nedá sa to k ničomu z našich európskych plodín prirovnať…ale môžem porovnať, že ako u nás každý rok ľudia z dedín sadia zemiaky, tak tu ľudia sadia ryžu…
Videla som to a hlavne skúsila som si to…už teraz viem, že sa nikdy nebudem na ryžu dívať tak ako predtým, než som navštívila Indiu…Keď ju budem kupovať v našom supermarkete, hneď si spomeniem, koľko práce a trpezlivosti bolo predtým, než sa dostala krásne zabalená do mojich rúk…
Tieto posledné dni zastupujem jednu našu mladú učiteľku v prvej triede. Deti sú celkom fajn, najlepšie nám ide spolu matematika. Dnes som im priniesla do triedy nejaké knižky pre deti a boli nadšené…akurát je im vždy treba ukázať, ako sa v knižke listuje a ako sa k nej chovať…
Momentálne máme obdobie dažďov, takže jazdenie do školy na bicykli je trošku obtiažnejšie…všade je veľmi veľa blata, na ceste sú tehly a veľké kamene, všetko je veľmi šmykľavé …takže prvú vec, čo urobím keď prídem do školy je, že zamierim rovno na toaletu a drhnem nohy ako sa len dá…
Najviac času po škole mi zaberá tvorba databázy našich nových kníh…V pláne je otvoriť novú knižnicu v našej škole, novú a zároveň prvú a to štvrtého septembra na deň učiteľov…Tvorba databázy je najmenšou časťou, čaká ma ešte značenie všetkých kníh… a zrejme i zariadenie celej knižnice na čo sa veľmi teším…milujem knihy!
Do nášho hostelu vo farnosti sa nám vrátilo menej chlapcov, ako v predošlom polroku…tieto prvé dni sú troška zarazený a zosmutnelý…skončil čas strávený s rodinou a kamarátmi, skončila domáca strava…nastala realita plán študijných povinnosti…
Do hostelu v Jivon Joyti school sa nám vrátili všetci chlapci…tak isto smutný…nie s veľkou dávkou energie…dokonca najmenší plakal a plakal…asi 3 hodiny…a včera v noci ušiel sám z hostelu a našli sme ho až večer…to bolo strachu…maličký Ghotom…ani nie 5 ročný…No, hlavne, že je v poriadku…
Inak veľká novinka, prišla nám posila…15. júla dorazil do našej farnosti nový dobrovoľník Cyril, takže ďalšie dopisy už budete čítať z jeho rúk…
Opäť som začala chodiť do Asamaských škôl, v pláne je i nemocnica…veľmi sa teším.
Takže niečo milé na záver…neviem si moc predstaviť moje znova fungovanie v Európe, ale…to čo mi bude určite chýbať, je…tá nádherná každodenná cesta na bicykli do školy, tie úsmevy detičiek, ranný nástup do školy a spievanie hymny, nosenie šatky na hlave,a to keď sedím v kostole a oddelené lavice pre mužov a ženy, každodenné volanie Miss, Miss, Miss!!! Asi i to ich zvláštne dívanie sa, že som biela mi trocha bude chýbať, priznám sa Tie ich nádherné spevy a tance, bubnovanie a neuveriteľný talent pre všetko s tým súvisiace…Už som si zvykla i na tie niektoré gýče, čo tu majú a možno keď ich nejaký čas neuvidím, tak i to mi začne chýbať. Bol to neuveriteľný rok plný neuveriteľných vecí!!!
Janka
Ps. Už sa hrozne moc teším na práčku, aviváž, vaňu, mamine tvarohové buchty, vianočné koledy, sneeeh a …
SAMOZREJME, ŽE NA VÁS AKO PRVÝCH
